Predsudky o nosení detí
Je veľa predsudkov ktoré útočia na mamičky čo chcú nosiť svoje deti. Povedzme si o pár z nich...
"Nosenie v šatke kriví deťom chrbticu."
Nie. Podmienkou je ale dostatočne pevne uviazaná šatka – dieťa v šatke sa Vám nesmie volne hompálať pred bruchom. Tiež je dôležité zvoliť typ úväzu zodpovedajúci veku dieťaťa. Najmenšie deti sa nosia v polohe "kolíska", kedy v šatke ležia podobne ako predtým v brušku. Vo zvislej polohe "kríž s kapsou", "kríž" alebo "klokanka" je dieťa tesne pritisnuté k telu rodiča a šatka sa vďaka svojej pružnosti perfektne prispôsobí veľkosti dieťaťa a podopiera chrbátik bábätka po celej jeho dĺžke, u novorodencov aj hlavu. Na rozdiel od nosítiek typu klokanka nie je v šatke chrbtica zaťažovaná váhou dieťaťa a naviac roztiahnutie šatky medzi nožičkami dieťaťa podporuje aj optimálnu polohu bedrových kĺbov voči chrbtici (podobne ako "balenie naširoko").
"Deti sa nosením rozmaznávajú."
V prvom polroku sa bábätko nedá rozmaznať a je na mieste uspokojovať všetky jeho potreby. S pribúdajúcim vekom sa potom postupne naučí, že nedostane všetko hneď. Novorodenec hľadá bezpečie u svojich blízkych a fyzická prítomnosť maminy či otca je často to jediné, čo ho plne uspokojí. Bábätká častokrát plačú len preto, že sa cítia byť opustené a chcú, aby ich niekto držal v náručí – obklopoval ich, pohupoval s nimi, tak ako tomu bolo v maminom brušku. Novorodenec vidí len asi na 30 cm, orientuje sa hlavne hmatom a čuchom. Matka, ktorá ho vezie v kočíku, môže byť pre neho až nepríjemne ďaleko. Nebojte sa teda svojmu bábätku dopriať dostatok fyzického kontaktu. Jeho potrebu pre mazlene, húpanie a nosenie nie je potrebné považovať za manipuláciu s Vami.
"Dieťa, ktoré sa veľa nosí, bude nesamostatné."
Aj keď to znie paradoxne, je to presne naopak. Deti získavajú dôveru vo svet prostredníctvom istoty, ktorú im poskytujú rodičia. U nich sa cítia bezpečne a z tejto väzby čerpajú odvahu postupne objavovať nové veci. Najskôr všetko pozorujú z bezpečnej náruče svojich rodičov, neskôr sa osamostatňujú a samé skúmajú okolie, ale radi sa vracajú späť a znovu sa o rodičovskej podpore uisťujú. Deti, ktoré sa nosia v šatke a nemusia sa podpory a pozornosti neustále prácne dožadovať plačom a "hnevaním", sú odvážnejšie, čulejšie a samostatnejšie.
"Nosiť dieťa v šatke je príliš fyzicky náročné."
V žiadnom nosítku sa dieťa nenosí tak ľahko ako v šatke. Váha dieťaťa sa rozkladá na pomerne veľkú plochu širokých popruhov, ktoré prechádzajú rodičovi cez chrbát a ramená. Ťažisko dieťaťa je v šatke maximálne priblížené k telu rodiča. Deti okolo jedného roku môžu byť rodičmi pohodlne nosené na chrbte (ako batoh). Prenášaniu dieťaťa sa rodičia tak či tak nemôžu vyhnúť a šatka to maximálne uľahčuje. S pribúdajúcim vekom si rodičia postupne zvykajú aj na vyššiu váhu dieťaťa. Zároveň staršie deti vyžadujú kratšiu dobu nosenia než deti mladšie. Záleží na každom rodičovi, či svoje dieťa bude nosiť do pol roka, do roka či aj dlhšie – potom napr. počas choroby, pri nepokoji spôsobenom bolestivým rastom zubov, pri únave na výlete apod. Prakticky je nosenie možné asi do troch rokov veku, do váhy okolo 15 kg.
"Nosené dieťa nebude chcieť byť v kočíku."
Skúsenosti mnohých rodičov svedčia o tom, že pri striedaní šatky a kočíka nie je žiadny problém. Deti veľa nosené si niekedy kočík aj doslova "užívajú". Na prechádzky je možné brať kočík, do obchodu, na úrad, či na výlet do prírody šatku. Stáva sa, že dieťa sa po nejakej dobe v kočíku prebudí, zatúži po blízkosti mamy a chce do šatky. Nie je nič jednoduchšie, než so sebou šatku voziť a v prípade potreby ju použiť. Ak nastane taká situácia, je pre všetkých príjemnejšie odviezť napr. zo samoobsluhy spokojné dieťa v šatke a nákup v kočíku, než kričiace dieťa v kočíku a nákup na ramene v taške.
"Dieťa sa môže nosiť, až keď je staršie."
Do šatky je možné k sebe dieťa privinúť okamžite po prvom nakojení a ošetrení po pôrode. Ono to v prvých dňoch a týždňoch tiež najviac potrebuje. Známy rytmus dychu, tlkot srdca, pohyby, teplo a vôňa matkinho tela ho ukľudní a pomôže mu si zvyknúť na "vonkajší" svet. Tento blízky kontakt je spravidla príjemný aj novopečenej matke, aj ona chce mať čo najbližšie svoje bábätko, ktoré bolo donedávna jej súčasťou. Nosenie nijako neohrozuje fyzický vývoj dieťaťa, mierne stočená poloha je pre neho prirodzená a pevné obomknutie šatkou ukľudňujúce.
"Ale veď sa tam udusí!"
Nosenie malého bábätka, ktorému šatka podpiera hlavičku, niekedy vyvoláva u starostlivých okoloidúcich podobné reakcie. K nošteku dieťaťa však prúdi dostatok vzduchu a to aj vtedy, keď si dieťa pri spánku napríklad zaborí tváričku do pŕs mamy či otca. Nekľud dieťaťa spôsobený nedostatkom vzduchu by rodič okamžite zaznamenal, pretože pri nosení v šatke cíti doslova každý pohyb dieťaťa.
"To je ale móda. Prečo vymýšlať niečo nové, ked to išlo aj bez toho?"
V žiadnom prípade nejde o žiadny módny výstrelok. V histórii ľudstva sa malé deti vždy nosili, naopak, kočík bol zavedený až koncom 19. storočia medzi bohatými obyvateľmi európskych miest (kočík vyžaduje chodníky). V "zajdách" alebo "trávniciach" sa na dedinách nosili bábätká ešte pred šesťdesiatimi rokmi – spýtajte sa babičiek. Milióny ľudí nosia svoje deti aj dnes - v Južnej Amerike, Číne, Afrike, Indii. Pre novorodenca je nosenie najprirodzenejším spôsobom trávenia času, naopak ležanie v nehybnej postieľke či kočíku je z historického hľadiska novinka, na ktorú si deti rozhodne nezvykli.